A potom – podľa Papánka – po Kunimundovi, Marovodovi a Babakovi, za ktorého vlády Slováci zanechali meno Markomani, prichádza na scénu Samo. Vládol od roku 623. Bránil nezávislosť Slovenov/Slovákov nielen voči Avarom, ale aj voči Frankom, a vytvoril ríšu, ktorá vošla do dejín pod jeho menom.

Známa je jeho úspešná bitka pri Vogastisburgu v roku 631, zrejme pri ústí Váhu do Dunaja.

Keď Samo po tridsiatich piatich rokoch vlády v roku 658 zomrel, mal s dvanástimi ženami spolu 35 synov a dcér. Zrejme oni vládli kniežatstvám okolo stredného Dunaja, v Nitrave/Nitriansku, budúcom Nitrianskom kniežatstve/kráľovstve. To siahalo na západ až po Labe, na juh od Dunaja do Panónie, a na východ až po Tisu. Susedom na západe a juhu im bolo Korutánsko, na východe Potisie, čiže dolná Morava.

Centrom týchto kniežatstiev bola Nitra.

Archeológovia objavili pri obci Ražňany neďaleko Prešova unikátne stopy pravdepodobne rímskej kamennej stavby z 3. – 4. storočia. Jedinečný nález bol pravdepodobne súčasťou sídla kráľa Vandalov. Veľmi bohatý hrob sa našiel aj blízkej obci Ostrovany. Nález dvojhrobky panovníka Z Popradu-Matejoviec ohraničujú odborníci rokmi 700 pred Kr. až do 500 po Kr.

Z Bojnej neďaleko Topoľčian pochádzajú unikátne nálezy z obdobia najmenej päťdesiat rokov pred príchodom bratov zo Solúna. Aj dodnes „živý“ zvon.