Po Samovi vládli našim predkom – podľa Juraja Papánka - siedmi panovníci: Marot, Svates (Svätoš), Samomir, Samoslav, Lech, Hormidor, Mogemir (Mojmír I.)

Ôsmym bol Pribina (Brynno), ktorý sa narodil okolo roku 800. Pohľad na neho a jeho vládnutie až dosiaľ vychádzal najmä zo spisu „O obrátení Bavorov a Korutáncov“, podľa ktorého bol „istý Pribina, vyhnaný Mojmírom, kniežaťom Moravanov nad Dunajom“, a tak údajne vznikla Veľká Morava.

V tom spise sú však podľa nemeckého historika Tönsmeyera (pozri jeho stať v knihe Koceľ a Blatnohrad, 2013) nepravdy. Pribinovi predkovia boli spríbuznení s Bavormi a od polovice 8. storočia sa ako kresťania stretávali v Bratstve sv. Petra v Salzburgu. Zmienka o Pribinovom krste v Traismaueri je teda „jednoznačne lož“ zo strany franských biskupov s cieľom presvedčiť pápeža, že Nitra patrí im.

Pribina sa oženil s bavorskou princeznou, spríbuznenou s arcibiskupom Adalramom, ktorý počas Pribinovej svadby vysvätil v Nitre – v poradí už druhý kostol. Prvý, zasvätený sv. Emerámovi, pochádzal z čias bavorského panovníka Tassila III., ktorý bol v rokoch 757 – 788 neobmedzeným vládcom v Bavorsku.

Informácia o tom, že „Brno aj ďalšie mestá (Nitra, Bratislava) začiatkom 9. storočia vlastnil knieža Pribina, a podľa Pribinu aj mesto Brno (Brynna) bolo pomenované“ – ešte v roku 2018 bola vo wikipedii pri hesle „Brno“ s odvolaním sa na Johannesa Aventinusa (1477 – 1534). Informácia je z jeho diela Anály Bavorov resp. Bavorská kronika (Annales ducum Boiariae/Annales Boiorum resp. Bayerische Chronik).

Pribina teda vládol na oboch stranách rieky Moravy.

Nepriaznivé dôsledky pre Pribinu mali bavorsko-franské rozbroje. Keď Frankovia ovládli Bavorsko, a potom, čo v januári roku 836 umrel Adalram, prišiel Pribina o jedného zo svojich vplyvných ochrancov. Vtedy pod tlakom Frankov musel Pribina Nitru opustiť a Frankovia kráľovstvo svojho suseda zmenšili, od Nitry oddelili Moravu. Tam dosadili Mojmíra spomedzi južných Slovanov, pre ktorých je typické zakončenie mena na „mír“.

Zdá sa, že Mojmír nielenže nedobyl Nitru, ale ani nezaložil „Veľkú Moravu“ v roku 833. Naopak, Pribinovo panstvo – Nitrianske kráľovstvo (Aventinus tituluje Pribinu ako kráľa - rozdelili na dve časti. Mojmír neobsadil Nitru, tu vládol zrejme Svätoplukov otec.

V roku 846 sa stáva Pribina lénnym pánom časti Dolnej Panónie, kniežaťom pri starodávnom Pelse/Plese, Balatóne. Tu vybuduje hradisko a veľa kostolov. Zachoval sa list, ktorým kráľ Ľudovít Nemec 20. februára 860 odobril Pribinovo darovanie časti svojho územia kláštoru, a označil pritom Pribinovo územie, susediace s Nitrianskym kniežatstvom, za Slovenskú marku, teda územie susediace so Slovenskom.

V tom istom roku 846 Mojmír zomrel a na jeho miesto nastúpil jeho synovec Rastislav. Aj Rastislava však na trón v bezmennom moravskom meste (bol ním Devín na sútoku Moravy a Dunaja?) dosadili Frankovia. Ten bol oveľa odvážnejší a statočnejší ako jeho predchodca.

Slávny a mocný kráľ starých Slovákov Svätopluk čoskoro Nitrianske kráľovstvo zväčšil. Ovládol Moravu, ale aj Čechy, Vislansko a Potisie. Svojmu krstnému synovi Zventiboldovi, budúcemu kráľovi Lotrinska, daroval dvojramenný kríž, ktorý je lotrinským znakom doteraz.

Svätoplukovo meno je uvedené medzi benediktínskymi svätcami. Po jeho smrti bol posledným spoločným vládcom Slovenov nitrianskych, moravských a potiských, jeho syn Mojmír II.

Nitriansko/Nitrava ako osobitný celok, údelné kniežatstvo, (resp. údelné vojvodstvo), pretrvalo aj po príchode Turkov, ako nazývali starých Maďarov. V rokoch 1001–1029 patrilo Poľsku. Od roku 1048 tvorilo so susedným Biharskom jeden celok – tzv. tretinu kráľovstva, v ktorej vládli pretedenti (nástupcovia) uhorských kráľov: Štefan (Vajk), Ladislav, Vazul, Domoslav, Belo I., ktorý dokonca razil vlastné, kvalitnejšie mince ako kráľ Ondrej.

Po jeho smrti v roku 1063 kráľovskú korunu vďaka Nemcom získal Šalamún, Nitriansko vďaka Poliakom Belov syn Gejza a Ladislav. Gejza porazil Šalamúna 14. marca 1074 pri Moďorode a pod nitrianskym dvojkrížom ovládol Uhorsko. Od pápeža ako prvý dostal tzv. svätoštefanskú korunu kráľovskú korunu. Belov brat Ladislav vládol v Nitriansku. Nasledoval Álmoš, syn kráľa Gejzu I. Po rozporoch s bratom, kráľom Kolomanom, bol Álmoš zbavený vlády nad Nitrianskym kniežatstvom, a to definitívne zaniklo v roku 1108/1110.