Dejiny slovenského národa sa začínajú v dávnoveku.
Potvrdil to prof. Sforza zo Stanfordskej univerzity v USA na základe výskumu kyseliny DNA, ktorá je nositeľkou genetických informácií v bunkovom jadre.
Podľa výsledkov výskumov, ktoré oznámil doc. Ferák, korene 85% percent našej populácie siahajú do doby spred 20 až 50-tisíc rokmi. Teda ôsmi až deviati spomedzi nás sú v poradí osemstou až dvojtisícou generáciou ľudí nepretržite žijúcich na širšom území Karpát, Dunaja, Moravy a Tisy.

Spred 23-tisíc rokov pochádza Venuša z Moravian nad Váhom, jedno z vrcholných diel európskeho praveku. Slovensko bolo teda od začiatku zapojené do búrlivého rozvoja umenia, ktorý trvá už tisíc generácií.

Predkovia každého desiateho spomedzi nás žili tu od  neolitickej revolúcie, teda pred 8 až 10-tisíc rokmi. Vtedy došlo k prvej zásadnej zmene v živote: ľudia začali obrábať pôdu, chovať dobytok, vyrábať hlinené nádoby, tkať. Prišli na to, ako využívať domestikované zvieratá, psov, kozy, ovce, prasatá i hovädzí dobytok. Z človeka zberača potravy sa stal jej výrobca.

Obilie sa najskôr jedlo vo forme krúp a kaše, ale od šiesteho tisícročia starého letopočtu sa už kvasilo, aby sa z neho uvarila medovina či pivo. Pri prepočte na generácie sme teda 320. generácia, ktorá vie, ako chutí pivo. Iba päť percent spomedzi nás má predka, ktorý sem prišiel na prelome 5. a 6. storočia, teda pred 60 generáciami v rámci okrídleného „sťahovania národov“. Historici predpokladajú, že pred 8 až 10-tisíc rokmi, teda pred 360 až 400 generáciami, bol osídlený každý kút Zeme, teda aj Slovensko.

Tunajšie etnikum sa vyvíjalo kontinuálne prinajmenšom od 7. tisícročia pred zmenou letopočtu, teda narodením Krista. Slovania, vystupujúci pod rôznymi menami -  Kvádi, Markomani či Suevi a Suoveni - sú jedným z najstarších národov žijúcich v Európe. Žili na území, ktoré starí historici nazvali Germániou.

Informácie o našich predkoch možno nájsť v prácach Strabóna (De origine Slavorum), Plíniusa Staršieho (žil v r. 23-79, dielo Naturalis Historia), Prokopiosa (6. stor., dielo Del bello Gothico), Ptolemaiosa, Scholastikusa (žil 380-430), Jordanesa (žil v 6. storočí), Tacitusa (Germaniae), Paulusa Orosiusa (žil 385-420), Tertulianusa a ďalších, o ktorých sa opiera autor najstarších napísaných slovenských dejín z roku 1780, katolícky kňaz Juraj Papánek: Historia Gentis Slavae (Dejiny slovenského národa).

Svoj výklad začína štyristo rokov pred narodením Krista zoznamom kráľov slovenského národa. Tu je: Moravinus, Piramnis, Arionistus, Cimerius, Nasiva, Ingevon.