Dovolím si úvodom zopár osobných postrehov, keďže s pani profesorkou nás spája dlhoročné priateľstvo. Bolo to približne pred 25 rokmi, keď som sa po prvý krát zúčastnila historického seminára na Viedenskej univerzite, ktorý viedla profesorka Hrabovec. Pani profesorka stála teda na začiatku mojej vedeckej kariéry a zásadne ma ovplyvnila a nasmerovala na poli historickej vedy a robí tak dodnes.

Teraz si dovolím stručne rekapitulovať najdôležitejšie kapitoly v jej mimoriadne plodnom univerzitnom a vedeckom pôsobení. Profesorka Hrabovec sa radí medzi najvýznamnejších historikov novších cirkevných dejín v medzinárodnom meradle. Cirkevným dejinám, ako aj dejinám Svätej stolice a pápežskej diplomacie sa venuje vyše tridsať rokov a zanechala po sebe kus výnimočnej práce.

Narodila sa 23. júla 1964 v Bratislave a v rodnom meste na Univerzite Komenského dva roky študovala históriu. V roku 1984 emigrovala do vtedajšieho Západného Nemecka, kde sa zapísala sa na štúdium histórie a angličtiny na univerzitách Freiburg a Mníchov. Zároveň absolvovala zahraničný pobyt na Univerzite v Bazileji. Počas hlavného štúdia bola štipendistkou nadácie Hanns-Seidl-Stiftung. Po svadbe s Petrom Hrabovcom sa presťahovala do Viedne a štúdium ukončila na Univerzite Viedeň diplomovou skúškou 3. októbra 1990 s výborným prospechom. Doktorandské štúdium zavŕšila na Univerzite Viedeň obhajobou dizertácie Vertreibung und Abschub. Deutsche in Mähren 1945 – 1947, ktorá vyšla knižne vo vedeckom vydavateľstve Peter Lang Verlag v dvoch vydaniach. Záverečnú skúšku „summa cum laude“ absolvovala koncom januára 1994. Nasledoval habilitačný proces, počas ktorého pracovala ako univerzitná asistentka na Inštitúte pre východoeurópske dejiny Univerzity Viedeň. Habilitačnú prácu Der Heilige Stuhl und die Slowakei 1918 – 1922 im Kontext internationaler Beziehungen obhájila 22. júna 2001 a 1. októbra bola vymenovaná za mimoriadnu profesorku na Univerzite Viedeň. Habilitačná práca vyšla v roku 2002 v knižnom vydaní. Do roku 2006 a potom hosťovsky v rokoch 2009 – 2013 prednášala dejiny stredovýchodnej Európy na Inštitúte pre východoeurópske dejiny.

Po inauguračnom konaní bola dňa 13. júna 2005 vymenovaná prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom za vysokoškolskú profesorku. Následne v rokoch 2005 – 2009 pôsobila ako riadna profesorka histórie na Katedre histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Od roku 2009 vyučuje cirkevné dejiny na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a je vedúcou Katedry kresťanskej filozofie a historických vied.

Profesionálny životopis prof. Hrabovec sa nevzťahuje len na jednotlivé univerzitné pracoviská v Rakúsku či na Slovensku. V minulosti absolvovala viacero hosťovských pobytov na zahraničných univerzitách a vedeckých inštitúciách. V rokoch 2006 a 2008 hosťovala na Katolíckej univerzite Leuven v Belgicku, v novembri 2017 na univerzite La Sapienza v Ríme. V októbri 2008 pôsobila ako „senior research fellow“ na Ústave taliansko-nemeckých dejín v Trente a v tom istom roku v septembri viedla výskumný projekt na Inštitúte pre východoeurópske dejiny v Regensburgu.

Je členkou niekoľkých medzinárodných vedeckých inštitúcií. Najvýznamnejšou spomedzi nich je Pápežský výbor pre historické vedy, do ktorého ju pápež Benedikt XVI. vymenoval v roku 2005. Ešte predtým sa v roku 2003 stala členkou vedeckého združenia zaoberajúceho sa výskumom dejín Česka a čiastočne aj Slovenska v širších európskych súvislostiach Collegium Carolinum v Mníchove. Ďalej je členkou o.i. vatikánskeho výboru International Committee of Historical Sciences / Comité International des Sciences Historiques, Vedeckej rady Centra pre štúdium a výskum Druhého vatikánskeho koncilu na Lateránskej univerzite, Vedeckej rady Rakúskeho historického ústavu v Ríme, či Predsedníctva Medzinárodnej komisie pre dejiny a štúdium kresťanstva (CIHEC). Od roku 2014 je predsedníčkou redakčnej rady jediného slovacikálneho vedeckého časopisu vychádzajúceho v zahraničí Slovak Studies, ktorý vydáva Slovenský historický ústav v Ríme. V rokoch 2014 – 2017 bola jeho riaditeľkou. Od roku 2007 zastupuje Svätú stolicu v rámci medzinárodnej organizácie historikov Comité international des sciences historiques / International Committee for Historical Sciences CISH/ICHS a pravidelne sa zúčastňuje na jej generálnych zhromaždeniach, medzi iným v Pekingu, Amsterdame, Budapešti, Moskve a naposledy nedávno v Tokiu.

Prof. Hrabovec sa výrazne angažuje aj v domácom prostredí. Od roku 2013 je kontinuálne členkou Výboru Historického odboru Matice slovenskej. Pôsobí dlhodobo v Rade pre históriu pri Konferencii biskupov Slovenska, Vedeckej rade Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského, ako aj v redakčnej rade vedeckých periodík Acta facultatis theologicae Universitatis Comenianae Bratislaviensis a Slovenský časopis historický. V minulosti pôsobila tiež ako poradkyňa pre Radu vlády pre vedu a techniku, Radu pre vysoké školy pri Ministerstve školstva SR a Kurikulárnu radu pri Ministerstve školstva SR.

Dlhý je aj zoznam vedeckých projektov a grantov, v ktorých pôsobila ako úspešná riešiteľka.

V rokoch 2010 – 2018 bola vedúca slovenskej pracovnej skupiny v rámci medzinárodného projektu Univerzity Viedeň „Bischofslexikon der Habsburgermonarchie 1804 – 1918“ a podobne v rokoch 2011 – 2015 koordinovala skupinu pre strednú a východnú Európu v rámci projektu Pápežského výboru pre historické vedy s názvom Druhý vatikánsky koncil. Viackrát viedla projekty VEGA ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied. V rokoch 2018 – 2023 v kooperácii s Collegiom Carolinom v Mníchove, Univerzitou Ludwiga Maximiliána v Mníchove a Mníchovskou arcidiecézou spolupracovala na príprave diela Handbuch zur Religions- und Kirchengeschichte der Slowakei im 20. Jahrhundert. V súčasnosti je členkou Medzinárodnej vedeckej rady medzinárodného výskumného projektu GLOBALVAT „Rebuilding the World, Society, and Human Identity (1939 – 1958): The Global Perspective of the Vatican Archives, ktorý je čiastkovým projektom o.i. École française de Rome.

Podieľala sa na konceptuálnej príprave a organizácii početných medzinárodných vedeckých podujatí v zahraničí. V poslednom období organizovala samostatnú sekciu na 23. svetovom kongrese historikov CISH/ICHS v Poznani s názvom „Holy See and Revolutions in the 19th and 20th Centuries“ v auguste 2022. Pripravila tiež konferenciu „Chiesa del silenzio e diplomazia pontificia 1945 – 1965“ (Mlčiaca Cirkev a pápežská diplomacia 1945 – 1965) v októbri 2016 v Benátkach.

Prof. Hrabovec bola celkovo šesťkrát prijatá na osobitnej pápežskej audiencii: po prvý krát ju dňa 8. marca 2007 prijal pápež Benedikt XVI. a naposledy v apríli 2024 pápež František.

Od polovice deväťdesiatych rokov, odkedy boli sprístupnené fondy pontifikátu Benedikta XV. (1914 – 1922), sa prof. Hrabovec venuje systematickému výskumu vo vatikánskych archívoch. Výskum sa najprv sústreďoval na prvú svetovú vojnu a postoje Svätej stolice k mierovým zmluvám a povojnovému usporiadaniu v Európe. Po sprístupnení fondov Pia XI. (1922 – 1939) sa rozšíril na celé medzivojnové obdobie. Ako jedna z prvých historikov videla obsiahly fond „Ufficio Informazioni Vaticano” (Vatikánsky informačný úrad), čo bola pápežská charitatívna inštitúcia na pomoc vojnovým zajatcom počas druhej svetovej vojny. Ako jedna z prvých výskumníkov na svete pracovala s pozostalosťou kardinála Agostina Casaroliho, uloženou v Historickom archíve Štátneho sekretariátu, ktorá je kľúčová pre poznanie vatikánskej východnej politiky. V súčasnosti sa systematicky venuje povojnovému obdobiu pontifikátu Pia XII. (1939 – 1958), najmä otázkam komunizmu, studenej vojny, povojnovej rekonštrukcie, ale zaoberá sa aj historicko-teologickými aspektmi pontifikátu, akými sú jubilejné roky, mariánska zbožnosť, teologické a právne aspekty konfrontácie s komunizmom, úsilie o záchranu kresťanskej civilizácie.

Dlhý zoznam tvoria aj ocenenia za vedeckú činnosť. V októbri 2004 získala Cenu Richarda Georga Plaschku Rakúskej akadémie vied za vedecké dielo. V marci 2013 bola odmenená výročnou cenou Ústavu dejín kresťanstva na Slovensku za knihu Slovensko a Svätá stolica 1918 – 1927 vo svetle vatikánskych prameňov. V októbri 2014 jej Konferencia biskupov Slovenska udelila cenu Fides et Ratio za prínos pre dialóg medzi vierou a vedou. V roku 2015 bola nominovaná na Ženu roka v kategórii Veda a výskum. V roku 2018 získala cenu Extra Plus za prácu v prospech Slovenskej republiky. V roku 2019 sa stala držiteľkou Pamätnej medaily pri príležitosti 100. výročia založenia Univerzity Komenského v Bratislave za dlhoročnú vedecko-pedagogickú činnosť, osobný profesijný prínos k rozvoju Univerzity Komenského a šíreniu jej dobrého mena doma i v zahraničí a podobne jej bol udelený Pamätný list rektora Univerzity Komenského pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva za vynikajúcu vedeckú, publikačnú a pedagogickú činnosť. V roku 2023 dostala medailu Pro Patria za zásluhy o rozvoj slovenského národa a vytvorenie samostatnej a demokratickej slovenskej štátnosti a naposledy v novembri jej bola udelená cena Ministerstva kultúry SR.

Prof. Emília Hrabovec je autorkou dvanástich monografií, zostavovateľkou jedenástich vedeckých zborníkov a autorkou vyše troch stovák vedeckých štúdií, kapitol v monografiách a vedeckých článkov v šiestich jazykoch. Popri rodnej slovenčine napísala veľkú časť svojich diel v nemčine, taliančine a angličtine, niekoľko titulov vyšlo v ruštine, resp. v maďarskom preklade. Plynule ovláda niekoľko svetových jazykov (nemčina, taliančina, angličtina, ruština, pasívne francúzština a latinčina). Je matkou dvoch detí a starou mamou dvoch vnúčat.

Teraz si dovolím poprosiť predsedu Historického odboru MS, docenta Ivana Mrvu, aby pani profesorke slávnostne udelil Cenu Daniela Rapanta.

Laudáciu predniesla Dr. phil. Beáta Katrebová Blehová, v Bratislave dňa 19.XII.2024.

Dr. phil. Beáta Katrebová Blehová - Slovenský historický ústav v Ríme