Mnohí si tak osvojili duchovné tempo, ktoré si žiada pokračovať, nezastaviť sa a neochabnúť, ba naopak – ešte horlivejšie sa usilovať o premenu vlastného života podľa Božej vôle. Ide o postupné usmerňovanie vôle, osvecovanie rozumu a posilňovanie pamäti, aby duša mohla dorastať k zrelosti Krista, svojho Pána.

Bez pomocnej milosti totiž ľudská myseľ prirodzene a veľmi rýchlo upadá do temnoty, vôľa slabne pod ťarchou každodenných starostí, náklonností, chorôb či veku.

Jubilejný rok 2025 poskytol možnosť vytvoriť si osobný, netotalitný režim dňa, zvyk, ktorý - ako železná košeľa, no poddajná posvätnému účelu - chránil dušu a staval ju na pevnú pôdu pre prosbu o získanie odpustkov. Odpustky sa pravdaže nedajú získať automaticky, hneď po splnení pár formalít, no určitú mieru istoty bolo možno vnímať, každému kto sa spoľahol na platnosť oficiálneho prísľubu Cirkvi. 

Všeobecné podmienky pre získanie odpustkov sú stanovené v dokumente Enchiridion Indulgentiarum, ktorý nadväzuje na predchádzajúcu zbierku modlitieb a zbožných skutkov, známej ako Raccolta, schválenú Svätou kongregáciou pre odpustky a posvätné relikvie. Slovenská verzia je prístupná v dokumente Enchiridion odpustkov, vydanom KBS v roku 2022. 

Odpustky slúžia na odpustenie časných trestov, ktoré aj po odpustení hriechov vo sviatosti pokánia ostávajú ako spravodlivý následok hriechu. Dar odpustkov však vychádza priamo zo zásluh Božského Vykupiteľa Ježiša Krista. Úradu Cirkvi boli tieto zásluhy zverené mocou zväzovať a rozväzovať, čo sa vo veci odpustenia časných trestov postupne konkretizovalo v cirkevnoprávnych ustanoveniach pre udeľovanie a prijímanie odpustkov členmi Cirkvi. 

V živote Cirkvi sa pojem odpustok, podľa doteraz známych dokumentov, oficiálne prvýkrát začal používať v 11. storočí (Burchard z Wormsu: Decretum, Anzelm z Lucy: Collectio canonum, Listy Gregora VII., Ivo z Chartres: Panormia, Decretum, alebo dokument Clermont od pápeža Urbana II. ktorým udeľuje odpustenie časných trestov účastníkom krížovej výpravy), no podstata udeľovania odpustkov existovala už v prvých storočiach, skrze skrátenie alebo odpustenie trestu verejného pokánia kajúcnikom od biskupa. 

Cirkev od počiatku rozlišovala vinu a trest za hriech a s vedomím kompetencie zväzovať a rozväzovať (Mt 16,19;18,18), umožnila zmiernenie alebo odpustenie trestov (2 Kor 2,6-10). Teologický základ odpustkov sa vlastne učíme už od poznávania jednej zo šiestich hlavných právd - Boh je sparvodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce - zjavenej skrze Sväté Písmo, už v Starom Zákone (Ex 20,5-6; Prís 10,3; Prís 11,18-21; Sir 16,11-12 a i.) a samozrejme v Novom Zákone (Mt 5,12; Mt 16,27; Mt 25,46; Rim 2,6; Gal 6,7 a i.), v tradícii a učení cirkevných otcov. 

Odpustky boli udeľované prostredníctvom jednotlivých pápežských dekrétov, bul, brevií a reskriptov, teda právnych aktov ktoré sa v kuriálnej praxi súhrnne približne od 17. storočia označovali ako Decreta et Rescripta de Indulgentiis, bez toho, aby tvorili jednotnú oficiálnu zbierku. Decreta et Rescripta boli materiálom, ktorého prvou oficiálnou kodifikáciou bola až Raccolta. Pred vydaním tejto zbierky nejestvoval ucelený prehľad cirkevno-právnych noriem pre prax udeľovania a získavania odpustkov. 

Takto sa rozptýlené právne akty zhromaždili do jedného záväzného a spoľahlivého návodu skrze biskupov a kňazov prístupného pre veriacich. Raccolta vznikla v podstate preto, aby Cirkev umožnila veriacim jednoducho čerpať z daru odpustkov, bez zmätku a preháňania. Nie ako nástroj obchodovania, ale ako dar pre tých, ktorí sa o dokonalosť úprimne snažia. Nie ako cieľ získať odpustky sám o sebe, so strachom z nesplnených podmienok, ale ako pomoc Cirkvi v osobnom obrátení, náprave, svätosti, pre dobrú smrť a večný život v Nebi. Cirkev na základe moci zväzovať a rozväzovať, ktorú jej udelil Kristus, zakročuje v prospech kresťana a otvára mu poklad zásluh Ježiša Krista a svätých, aby dostal od Otca milosrdenstiev odpustenie časných trestov, ktoré si zasluhuje za svoje hriechy. Cirkev tým chce kresťanovi nielen prísť na pomoc, ale ho chce aj povzbudiť, aby konal skutky nábožnosti, pokánia a lásky (Katechizmus KC 1478).

V roku 1967 pápež Pavol VI. skrze apoštolskú konštitúciu Indulgentiarum Doctrina nariadil revíziu Raccolty a následne vznikol nový záväzný dokument Enchiridion Indulgentiarum. Obsah zbierky sa výrazne zmenšil, upravila sa terminológia a vyjadrovací jazyk, platnosť predchádzajúcich niektorých predpisov sa zrušila a boli zavedené niektoré nové odpustkové príležitosti. Pápež Pavol VI. na záver konštitúcie Indulgentiarum Doctrina medzi iným píše: 

Odpustky spojené s užívaním predmetov nábožnosti, ktoré nie sú vyššie uvedené, zanikajú... Odpustky, ktoré neboli potvrdené po uplynutí dvoch rokov odo dňa tejto Konštitúcie, strácajú akúkoľvek platnosť. Chceme, aby tieto naše ustanovenia boli stabilné a účinné teraz i v budúcnosti aj napriek Konštitúciám a apoštolským nariadeniam, ktoré boli vydané našimi predchodcami, a ostatným predpisom, hoci aj hodným osobitnej zmienky, ktoré natoľko, nakoľko je to nevyhnutné, odvolávame…

Takto zanikol právny rozmer platnosti odpustkov viazaných na veci (medaily, ružence, škapuliare, kríže, prstene, obrázky, sväteniny „samé o sebe“), niektorých odpustkov viazaných na určitú formu úkonu (presný počet opakovaní modlitby, počet pobozkaní predmetu), zanikli odpustky viazané na časovú kvantifikáciu (dni, mesiace, 7 rokov, 10 rokov), odpustky niektorých bratstiev, reholí a spoločenstiev ktoré do dvoch rokov od vydania konštitúcie neboli opätovne schválené, zrušené boli odpustky viazané na zaniknuté sviatky, zaniknuté pútne miesta a pod. 

Akokoľvek výrazná bola v r. 1967 zmena v odpustkovej praxi a legislatíve, podstata odpustkov ako ovocia zásluh Pána Ježiša Krista nebola znegovaná a členovia Cirkvi môžu naďalej z týchto zásluh čerpať, pre seba a pre duše v očistci každý deň. Zrušenie mnohých zaujímavých odpustkových úkonov v žiadnom prípade nemôže znamenať že napríklad modlitby, na ktoré boli viazané 10-ročné odpustky sú menejhodnotné, neaktuálne alebo nesprávne. Naopak, vnútorná krása, sila a účinok modlitieb, pobožností použitých napr. ako odpustkové prostriedky vychádza priamo z Božského Srdca a je stále každej nábožnej duši prístupná. Ak už aj nie v spojení s cirkevno-právnymi predpismi, no naďalej ako prostriedok motivácie, inšpirácie, posily a posväcovania. 

Na základe odporučení uvedených v súčasnosti platnom dokumente Enchiridion odpustkov možno uvažovať o nasledovnom zozname zásad ako pomôcke pre zostavenie osobného denného plánu: 

• Na prvom mieste pozornosti je jednoznačne Najsvätejšia Obeta nášho Pána Ježiša Krista, v ktorej On sám skrze kňaza obetuje Bohu Otcovi Seba samého. K tejto Obete potom môžeme pripojiť vlastné obety, vďaky, prosby a dary i všetkých svojich drahých, aj duše v očistci. Toto je dôležité zdôrazniť, pretože pod rôznymi zámienkami sa táto priorita vedome alebo nevedome presúva, od Boha smerom k človeku. Potom niet divu, že milosti neprichádzajú, iba sa simulujú. 

• V priebehu roka možno získať každý deň jedenkrát úplné odpustky a viackrát čiastočné odpustky. Význam dennej snahy je v osobnom posväcovaní, v nadobúdaní väčšej istoty odpustenia trestov pretože odpustenie patrí výlučne do Božej spravodlivosti a ľubovôle, v službe trpiacim dušiam v očistci, v osobnej formácii užitočnej pre blížnych aj v upevňovaní a skvalitňovaní spoločných aktivít Cirkvi. Tiež v skutočnosti dennej slabosti náklonnosti vôle k zlému, zatemnenia mysle a oslabenej pamäte ako dôsledkov porušenej prirodzenosti následkom dedičného hriechu. V prípade že sa v jeden deň prekryje viacero možností získania úplných odpustkov (napr. v roku sv. Františka a súčasne v oktáve všetkých svätých), keďže nebola osobitne vyhlásená možnosť získania odpustkov viac krát za deň, predpokladáme že stále platí možnosť získať úplné odpustky iba raz za deň. 

• Základné podmienky pre prosbu o získanie odpustkov: 

  • stav posväcujúcej milosti (primerane častá svätá spoveď), modlitba na úmysel Svätého otca (podľa osobnej voľby), sväté prijímanie (v deň prosby o získanie odpustkov), odlúčenosť od náklonnosti k akémukoľvek hriechu, Vyznanie viery, modlitba Otčenáš a modlitba Zdravas. 

• Úplné odpustky možno rozlíšiť do skupín podľa častosti možnosti ich získania v priebehu roka - každý deň, v určitých dňoch alebo pri osobitných okolnostiach.  

  • Úkony pre úplné odpustky, ktoré možno získať každý deň:

    • Modlitba Akatist alebo Paraklis; Čítanie alebo počúvanie Svätého písma aspoň pol hodiny; Eucharistická adorácia aspoň pol hodiny; Návšteva jednej zo štyroch rímskych pápežských bazilík; Pobožnosť krížovej cesty; Svätý Ruženec. V roku 2026 sú to navyše odpustky spojené s rokom sv. Františka. Tiež s jubilejným rokom Rádu sv. Uršule. 

  • Osobitné dni v ktorých možno získať úplné odpustky: 

    • Prvý deň nového roka (recitovaním Te Deum laudamus, alebo Veni Creator Spiritus); Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov; Piatky Pôstneho obdobia (modlitba Dobrý a preláskavý Ježišu); Zelený štvrtok; Veľký piatok; Veľkonočná vigília; Slávnosť Zoslania Ducha Svätého; Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi; Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho; Slávnosť sv. Petra a Pavla, apoštolov; 2. august; Jednotlivé dni od 1. do 8. novembra; Spomienka na všetkých verných zosnulých; Slávnosť Krista Kráľa; Posledný deň roka.

  • Osobitné okolnosti pre udelenie úplných odpustkov: 

    • Deň, keď sa slávi zakladateľ inštitútu zasväteného života alebo spoločnosti apoštolského života; Deň posviacky kostola alebo oltára; Diecézna synoda; Dni, ktoré sú všeobecne zamerané na nejaký náboženský cieľ; Duchovné cvičenia; Eucharistický kongres; Eucharistická procesia; Hodina smrti; Jeden deň roka, ktorý si zvolí sám veriaci; Na sviatky v bazilike menšej, katedrálnom kostole, svätyni, farskom kostole; Pápežské požehnanie; Pastoračná návšteva; Púte; Primičná svätá omša; Prvé sväté prijímanie; Stanovený deň v štáciovom kostole; Sväté misie; Výročie kňazskej a biskupskej vysviacky; Výročný deň krstu; Zasvätenie rodiny; 

Vyššie uvedené dokumenty definujú pojem odpustok, rozdiel medzi čiastočným a úplným odpustkom, podmienky ich získavania, definujú cieľovú skupinu získania odpustkov aj kto ich môže udeľovať alebo delegovať, určujú pravidlá o miestach a veciach na ktoré sú odpustky viazané, pravidlá pre požehnanie predmetov a zriadenie pobožností. Opisujú zvláštne zbožné úkony ako modlitby k Najsvätejšej Trojici, k Najsvätejšej Sviatosti, k Najsvätejšiemu menu Ježiš, k Panne Márii a svätým, litánie, invokácie, akty zasvätenia, ruženec, hymny a i. Definujú skutky kresťanského života, ako skutky milosrdenstva, skutky viery, nádeje a lásky, prijaté utrpenia ako choroby, prenasledovanie, každodenné kríže. Slovenské vydanie obsahuje nasledujúce odpustkové modlitby: 

Akatist;  Anjel Pána; Anjel Boží, strážca môj; Ctime túto sviatosť slávnu; Dobrý a preláskavý Ježišu; Duša Kristova, posväť ma; Ďakovná modlitba (z arménskej tradície); Ďakujeme ti, všemohúci Bože; Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia; Kadidlová modlitba (z koptskej tradície); Klaniam sa ti vrúcne; K tebe, Pane (z chaldejskej tradície); K tebe sa utiekame, svätý Jozef; Litánie; Pod tvoju ochranu sa utiekame; Pobožnosť krížovej cesty; Mária, Matka milosti; Malé hodinky; Modlime sa za nášho Svätého Otca; Modlitba „Lakhu Mara“ (z arménskej tradície); Modlitba na oslavu Božej Matky Márie (z koptskej tradície); Modlitba po skončení liturgie (z maronitskej tradície); Modlitba Pána (Otče náš); Modlitba svätyne (z chaldejskej tradície); Modlitba za Cirkev (z maronitskej tradície); Modlitba za odpustenie hriechov (z etiópskej tradície); Modlitba za nasledovanie Krista (z etiópskej tradície); Modlitba za zosnutých (z byzantskej tradície); Modlitby východných cirkví; Modlitby za dobrodincov; Modlitby za pastierov; Najmilší Ježišu; Odplať, Pane; Paraklis; Pane, všemohúci Bože; Požehnaj, Pane, nás i tieto tvoje dary; Príď, Duchu Svätý, tvorivý; Príď, Duchu Svätý; Prosby za zomrelých z Liturgie svätého Jakuba (zo sýrsko-antiochijskej tradície); Prosebné a ďakovné modlitby; Prosíme ťa, Bože, navštív náš príbytok; Raduj sa, nebies Kráľovná; Svätý ruženec; Svätá hostina; Svätá Mária, pohliadni na chudobných; Svätí apoštoli Peter a Pavol; Teba, Bože, chválime; Tebe, Pane (z chaldejskej tradície); Tu sme; Večerná modlitba (z byzantskej tradície); Velebí moja duša Pána; Všemohúci Bože, predchádzaj; Všemohúci a milosrdný Bože; Vyznávam všemohúcemu Bohu; Vyznanie viery (Verím v Boha, Verím v jedného Boha); Zdravas’, Kráľovná; Žalm 51 – Zmiluj sa, Bože, nado mnou; Žalm 130 – Z hlbín volám k tebe, Pane. 

Pre získanie úžitku z uvedených možností, pri splnení predpísaných podmienok, je však nevyhnutná osobná motivácia, ktorá sa nedá predpísať, ale ktorú možno inšpirovať, napr. odporučením rannej zasväcujúcej modlitby podľa sv. Ľudovíta Márie Grigniona: 

Ó, Mária, moja najdobrotivejšia, nepoškvrnená Pani, aký som šťastný, že som Tvojím otrokom z čistej lásky. Ako otrok Ti oddávam a zasväcujem svoje telo i dušu, svoje vnútorné i vonkajšie dobrá, i cenu svojich dobrých skutkov: minulých, prítomných i budúcich a zasväcujem Ti aj všetkých svojich drahých. Chcem získať všetky odpustky, zverujem Ti plné právo narábať so mnou i so všetkým čo mi patrí. Ó, Mária, moja najmilšia Matka! Zriekam sa svojej vlastnej vôle, svojich hriechov, svojich mienok a svojich úmyslov. K Tebe sa utiekam, vrhám sa do Tvojho, láskou horiaceho srdca, ktoré je mojím útočiskom. Tam sa chcem skryť a úplne stratiť, aby som vždy skrze Teba, s Tebou, v Tebe a pre Teba sa modlil, konal a trpel k väčšej cti a sláve Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Amen. 

A nakoniec dňa vhodná večerná modlitba, tiež možno podľa príkladu sv. Ľudovíta: 

Môj milý, svätý anjel strážny! Vezmi teraz moju úbohú modlitbu a moju dennú prácu a dones ich do rúk milej Božej Matky. Potom Teba, ó, milá Matka, prosím, ráč všetko nedostatočné doplniť a pohrúžiť  do drahocennej krvi Ježiša Krista. Ráč to očistiť, zdokonaliť a prepožičaj tomu plnú cenu pre nekonečnú cenu piatich svätých rán, Tvojich zásluh a cností. A spoj to s modlitbou a skutkami všetkých svätých v nebi a spravodlivých na zemi. Ráč to obetovať nebeskému Otcovi za obrátenie hriešnikov, hlavne tých, ktorí dnes zomrú, k úteche duší v očistci, za moje záležitosti a dobro všetkých mojich drahých. Amen. 

Všetko skrze Pannu Máriu, s Pannou Máriou, v Panne Márii, pre Pannu Máriu! Ó, svätý Jozef, priveď ma a mnohé duše k Panne Márii! So sv. Jozefom skrze Pannu Máriu k Pánu Ježišovi!