Po splnení predpísaných, obvyklých či všeobecných podmienok, raz za seba a raz za duše v očistci. 

Samozrejme, udelenie plnomocných odpustkov je výsostná výhrada Božej ľubovôle - nie je to nič automatické, nič čo by Pán, Boh na základe našej požiadavky bol povinný udeliť - hoci pri našom najlepšom úmysle a najvyššom úsilí. Ani splnenie podmienok nie je celkom jednoduché - sústredenie sa na predpísané modlitby, pozorná, pokorná účasť na Najsvätejšej Obete a svätom prijímaní, skutočne dobrá svätá spoveď a najmä vzbudenie a udržanie si odporu k čo len všednému hriechu - to všetko sa zrazu môže javiť ako neobvyklé. Ale možno táto "neobvyklosť" je čosi čo hovorí o genialite Božej milosti. Na jednej strane všednosť, jednoduchosť a na druhej strane tej istej veci obrovská hĺbka, šírka, krása. 

Akokoľvek, možnosť získať odpustenie časných trestov pre seba je nevyčísliteľný dar. Niekedy postačuje nádej a všetky ďalšie činnosti, myšlienky dostanú novú silu, odľahčené od ton márnosti. Ak sa to podarí pre dušu trpiacu v očistci, nepochybne uložíme poklad na tom najlepšom mieste. 

Celá vec s odpustkami má však ďalší, nevyhnutný rozmer - pomáha pochopiť, že do vyčisteného obydlia je treba čím skôr postaviť stráž a správne ho naplniť. Božia Milosť nás postaví na čistý základ, ale k dosiahnutiu konečného cieľa sú potrebné aj skutky našej slobodnej vôle, odtrhnutej od nesprávnej pasivity. Milosť obnovy je ešte väčšia ako samotný dar, pretože stratiť je nešťastnejšie ako nikdy neprijať (porov.: Tertulián, O pokání, kap. 7). A človek obnovený Kristom, pripodobnený svojmu vzoru, určite neostane ľahostajný k láske Ducha Svätého. 

Dar úplných odpustkov a vôbec dar Jubilejného, Svätého roka je osobitným časom odpustenia hriechov a trestov. No čas sa kráti a nevedno čo sa stane o hodinu, nieto ešte po skončení Jubilejného roku. S istotou možno povedať že Cirkev podobnými ustanoveniami koná milosrdne aj prozreteľne. Milosť ponoriť sa denne do skutočnosti tak výnimočných darov je adresovaná nielen individuálne, ale je príležitosťou aj pre naše rodiny, rody, obce, mestá, pre celé národy. Môžeme sa pravdivo pozrieť na svoje biedy, aj stáročiami sa opakujúce slabosti, stereotypy celého národa a aspoň sa pokúsiť prispieť k duchovnej obnove Slovenska. Stačí pohľad na posledných sto rokov - čím všetkým sme ako národ prešli a čo všetko sme zanedbali? V Jubilejnom roku 1925 napísal pápež Pius XI. v úvode encykliky Quas Primas: 

"...početné zlá sa vo svete vyskytli preto, lebo väčšina ľudí vypudila Ježiša Krista a Jeho presvätý Zákon zo svojich životov - že ani Jemu, ani Jeho Zákonu sa nedávalo miesto v živote - či už v nažívaní najbližších alebo vo veciach verejných. A ďalej sme hovorili, že nebude žiadnej nádeje na trvalý mier medzi národmi, kým každý jednotlivec i celé štáty budú odmietať poddať sa panstvu nášho Spasiteľa."

Slovensko bolo na malú chvíľu nádejou pre katolíkov v Európe zaplavenej produktami bezbožných ideí, potom na viac ako 40 rokov vydané napospas jednej z najhorších možných podôb diabolskej ateistickej revolúcie, ktorá sa opäť hladko premenila na zdanlivo spiace, nenápadné monštrum, číhajúce na jediný cieľ - zmariť spásu duší. Po dlhodobej systematickej dekonštrukcii a deformácii všetkého čo je posvätné, katolícke a čo je slovenské, dnes asi nie sme oveľa pripravenejší ako naši predkovia, s porozumením čítať a horlivo napĺňať podnet encykliky Quas Primas. 

Napriek všetkému, Boh ostáva verný, pretože sám seba zaprieť nemôže a úmerne rozmnoženiu biedy nám ponúka mimoriadne milosti potrebné pre spásu. Hoci nám chýbajú často aj základné prostriedky pre dôstojný život človeka, pre založenie a zveľadenie rodiny, nieto ešte pre ochranu a rozvoj štátu, stále máme jednoduchý prístup k prostriedkom v boji proti kniežatstvám a mocnostiam zla ktoré bývajú v nebeských sférach. 

Sv. ruženec, sviatosti, pokánie, milosrdné skutky a milosť odpustenia trestov za hriechy - jednoduchá a vznešená cesta ako posvätiť každý deň vo Svätom roku 2025.  

Pravdepodobne nie všetci veriaci vedia o možnosti získať plnomocné odpustky až dva krát za deň, preto prikladáme text z oficiálnej stránky Jubileum2025.sk: 

Odpustky Jubilejného roku 2025

Všeobecné podmienky:

- svätá spoveď

- sväté prijímanie

- modlitba na úmysel svätého otca

- vylúčiť akúkoľvek náklonnosť k hriechu, aj všednému

- jeden z odporúčaných odpustkových úkonov Jubilejného roku 2025

Odporúčané odpustkové úkony Jubilejného roku 2025:

1. Zbožná účasť na svätej omši, modlitba krížovej cesty, liturgie hodín, posvätného ruženca, účasť na púti v Ríme, vo Svätej zemi, v katedrálach a v ďalších jubilejných chrámoch v diecéze. 

Alebo v jubilejnom chráme účasťou na individuálnej alebo spoločenskej Eucharistickej adorácii, účasťou na Lectio Divina ukončiac ju modlitbou Otče náš, Vyznaním viery a modlitbou k Panne Márii.

2. Skutky telesného a duchovného milosrdenstva a pokánia, ľudové misie, exercície, formačné stretnutia nad textami katechizmu a koncilovými dokumentami. 

Výnimka pre starých, chorých a tých, ktorí sa o nich neustále starajú:

títo veriaci môžu žiadať odpustky ak sa po splnení všeobecných podmienok duchovne spoja so svätým otcom alebo biskupmi komunikačnými prostriedkami počas prenosu verejných pobožností. 

Veriaci môže v jeden deň získať úplné odpustky DVA KRÁT, raz za seba a druhý krát za duše v očistci. Za podmienky, že pristúpi druhý krát v ten istý deň k svätému prijímaniu a pridá skutok lásky obetovaný za duše v očistci. 

.

Plnomocné odpustky – po splnení predpísaných podmienok - v Jubilejnom roku teda možno získať najmenej raz, alebo každý deň dvakrát. 

Druhý krát v ten istý deň môžu „napriek norme, že úplné odpustky možno získať iba raz za deň") získať veriaci, ktorí vykonali skutok lásky v prospech duší v očistci, ak v ten istý deň legitímne pristúpia k sviatosti prijímania, pričom tieto odpustky sa vzťahujú len na zosnulých“. (Odpustky | Jubilejný rok 2025)

Cirkev je v dare odpustkov veľkorysá. Nie je možné každému ísť každý deň na sv. prijímanie dvakrát, keďže nesmie zanedbávať starostlivosť o rodinu, alebo pracovné či iné povinnosti - je to nakoniec aj pre slobodného nie zanedbateľná záťaž. Tiež to nie je možné starým, chorým, alebo inak oproti ostatným znevýhodneným. Nie je ani vždy nevyhnutná veľká, hromadná, finančne náročná púť do Ríma. A nakoniec, nábožná púť ani automaticky neprináša mimoriadne náboženské vnímanie či zážitok, ani vylúčenie akejkoľvek nehody alebo problémov. Z minulosti poznáme aj nešťastné udalosti práve na jubilejných púťach. Naopak, to čo je privilegované životu v posvätnom priestore kláštorov - prostredie v každom detaile nasmerované pre sústredenie života na Boha, určitým spôsobom sa približuje všetkým veriacim, vrátane laikov žijúcich uprostred pozornosť si vo všetkom nárokujúcom bezbožnom svete.

Aj v manželstve alebo ako slobodní možno žiť nielen v rytme neskonale krásne a psychologicky múdro usporiadaného cirkevného roku, umocneného darom Svätého roku, ale urobiť z rodinného života v princípe duchovný svet rehoľný (porov.: Pavol Strauss. Kolíska dôvery, str. 25, 75). Pripomeňme si, s akou naliehavosťou bol v období falošnej pandémie napadnutý posvätný symbol cirkevného roku…

Tento rok máme nádherné možnosti pomerne jednoducho získať veľké veci pre seba navzájom - nepremeškajme túto pomoc. Pretože nádej skutočne nezahanbuje. 

Popri viacerých možnostiach pre výber modlitby vo Svätom roku je dobré obnoviť nábožný zvyk našich rodičov - odpustkovú modlitbu k Ukrižovanému: 

Dobrý a preláskavý Ježišu,
pred Tvojou tvárou padám na kolená
a s celou vrúcnosťou duše Ťa prosím a žiadam:
dobrotivo do môjho srdca vtlač city živej viery, nádeje a lásky,
ako aj opravdivú ľútosť nad mojimi hriechmi
a pevné odhodlanie ich napraviť.
Dobrý Ježišu,
s veľkým dojatím a bolesťou duše,
uvažujem a rozjímam o Tvojich piatich ranách.
Mám pred očami, čo o Tebe do tvojich úst vložil prorok Dávid: 

Prebodli mi ruky aj nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti

ozSK/JJ