V 21. storočí sa v sekulárno-progresívnej rétorike nezriedkavo zneužívajú biblické symboly. V posledných dňoch sa v slovenských médiách rozvírila diskusia o tom, či je zákonné vyvesovať dúhové zástavy (symbol menšinovej komunity LGBTI) na budovy štátnych inštitúcií? Rozumie ale táto menšinová komunita tomu, čo symbolizuje dúha? Poznajú texty z Knihy Genezis (porov. Gn 6, 1-22; 7, 1-24; 8, 1-22; 9, 1-28) a obsah, ktorý hovorí o príčine „Potopy sveta“ v skúsenosti izraelského národa, ktorý na istom úseku svojich dejín zblúdil a ovládli ho neresti? Biblický príbeh opisuje, že ich neresti boli až také veľké, že Boh oľutoval, že stvoril človeka, a preto povedal: „Vyničím zo zemského povrchu ľudí, ktorých som stvoril, a iba Noe našiel milosť u Pána“ (porov. Gn 6, 5-8). On jediný urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh. Tak nastala štyridsaťdňová potopa na zemi a nažive ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe. Potom Boh povedal Noemovi: „Vyjdi z korába! A Noe postavil Pánovi oltár a priniesol Bohu zápalnú obetu z každého dobytka a všetkých čistých vtákov. A Pán mu povedal: Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil“ (Gen 8, 20-22). Dúha sa stala znakom zmluvy medzi Bohom a každou živou bytosťou.
Po tomto krátkom biblickom exkurze viac rozhľadeným ľuďom príde na um myšlienka, či pozná „menšina pod dúhovou zástavou“ tento príbeh? Nezabudli azda na svoju dušu a do centra svojej pozornosti postavili len pominuteľné telá „vo vyzývavom oblečení“ a s „pomaľovanými tvárami“ ako na karnevale, kde sú dôležité masky, no nie priamosť tváre pred Bohom i ľuďmi? Stačí takéto právo a sloboda k životu? Sú to naozaj rozumné práva a slobody?
Napokon aj v čase Noema sa ľudia veselili a nevedeli od rozkoše, čo so sebou. V kontexte Biblie sú aj preto tresty pripomenutím, že človek je duchovno-telesným bytím. Má nesmrteľnú dušu a smrteľné telo, intelekt a aj slobodnú vôľu, ktoré nemajú byť zneužité proti -poriadku, ktorý bol človeku daný Stvoriteľom, nie iba nedokonalými ľuďmi.
Podobne sa o ľudskej zvrátenosti vyjadril aj apoštol sv. Pavol vo svojom liste Rimanom: „Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo - možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy. Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za neprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielenže to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní“ (Rim 1,18-32).
úhové symboly slúžiace na propagáciu ideológie skupiny LGBTI teda nie sú žiadnou oslavou človeka, ale skôr urážkou Boha a devastáciou duchovnej integrity človeka. Človek je konštituovaný ako duchovná bytosť, ktorá poznáva ohraničené veci na pozadí nekonečného horizontu bytia. A tento nekonečný horizont bytia dokáže naplniť jedine Nekonečné Bytie, Boh a nie zmena pohlavia a svojvoľná sexuálna orientácia.
Zároveň podľa Ústavy Slovenskej republiky je neprípustné, aby štátne orgány boli v službe akejkoľvek ideológie. Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. (čl. 1) a takisto je neprípustné, aby si štátni úradníci mohli svojvoľne presadzovať osobné názory a postoje. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. (čl. 2) A pokiaľ vieme, v žiadnom zákone Slovenskej republiky sa nehovorí o vyvesovaní dúhovej zástavy.
Veríme, že zákonodarcovia pri formulovaní zákona o zákaze používania dúhovej zástavy na verejných budovách budú rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky a nebudú znevažovať náboženské cítenie vyše 64% obyvateľstva hlásiacich sa ku kresťanstvu, ale budú konať v súlade s prirodzeným zákonom, ktorý je „vpísaný do srdca každého človeka“, aby konal dôstojne a s vedomím zodpovednosti za svoje činy. Súčasní ľudia sa potrebujú „vrátiť k pravde“, lebo čas je dostatočne zrelý na „konfrontáciu pravdy“ potvrdzujúcej rešpekt pred nemenným Božím zákonom, ktorý je nadradený nedokonalým a neustále sa meniacim zákonom politickým.
Za občianske združenie
SLOVENSKÍ KATOLÍCI
Mgr. Miroslav Vetrík, predseda správnej rady združenia
Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD. , profesorka morálnej teológie a členka správnej rady
Bratislava, 1. jún 2022